Ryté pomôcky

Zbierka Ryté pomôcky začala byť budovaná súčasne so vznikom Dokumentačného centra Slovenskej pošty, š. p., predchodcu Poštového múzea, v roku 1997. Jej fond tvorí viac ako 10 000 predmetov. Koncipovaná je do viacerých základných podskupín.

Najkomplexnejšou  je  podskupina ryteckých platní,  ktorá  reprezentuje originálne tlačové formy určené  pre tlač známok technikou oceľotlače – buď rotačnej v kombinácii s hĺbkotlačou alebo oceľotlače z plochých platní. Nachádzajú sa tu rytiny od vzniku Slovenskej republiky  v   roku 1993 do súčasnosti. Oceľotlač je tlačiarenská technika z hĺbky, ktorá je v podmienkach pošty využívaná pre tlač unikátneho, miniatúrneho, grafického diela – známky. Vo fonde sú zastúpené rytiny predstaviteľov prvej vlny slovenských oceľorytcov ako  Martin  Činovský,  Rudolf  Cigánik a  František Horniak, ktorí sú základnými piliermi, na ktorých je slovenská oceľorytina postavená, ale aj ďalších výtvarníkov a  grafikov ako  Jiří Bouda,  Jozef  Česla,  Václav Fajt, Arnold Feke,  Karol Felix,  Josef Herčík,  Pavel Kovařík,  Miloš Ondráček,  Martin Srb,  Bohumil Šneider,  Juraj Vitek,  Ľubomír Žálec. Predmety tohto fondu predstavujú mimoriadne bohatý materiál pre štúdium oceľorytiny – reprodukčnej techniky, ktorá je schopná pretlmočiť umelecké diela historických majstrov,  ako aj súčasného umenia do zmenšenej podoby.

 

Najstarším predstaviteľom poštovej grafiky z hľadiska poštovej histórie je poštová pečiatka, ktorá je zároveň aj dokladom poštovej služby a od vzniku známky v roku 1840 aj prostriedkom na jej znehodnotenie vo funkcii poštového výplatného. Poštové pečiatky predstavujú tlač z výšky. k74V zbierke sú zastúpené jednotlivými typmi denných, úradných, služobných, okresných, vlakových, príležitostných pečiatok a kašetov, pečiatok autopošty, aj pomocných pečiatok. Do skupiny posledne spomínaných patria pečiatky Franko, ktoré sa začali používať na konci 18. storočia a odtláčali sa v prípade, že zásielka bola plne vyplatená. Vo fonde sú zastúpené aj pečiatky poľnej pošty, z ktorých pečiatka Třidírna polní pošty československých vojsk na Slovensku si zasluhuje mimoriadnu pozornosť. Celistvosti s odtlačkom tejto pečiatky vo fialovej farbe sú vzácnosťou. Príležitostné poštové pečiatky predstavujú najmladšiu fázu vývoja pečiatok a spájajú v sebe verifikačnú aj informačnú funkciu spolu s výtvarnou hodnotou. Táto podskupina sa začala budovať ešte v Poštovním muzeu Praha odkiaľ bola pri delení republiky v roku 1993 presunutá do Dokumentačného centra a známkovej tvorby v Bratislave. Zahŕňa príležitostné pečiatky od roku 1923 do súčasnosti cez ryté v kove až po polymérovo spracované, ktorých realizácia v ryteckej dielni Slovenskej pošty, š. p., začala v júli 1993.

 

V menšej podskupine tvoriacej zbierku sú zastúpené rôzne typy   plombovacích klieští z rôznych období, podušky na pečiatkovanie,   stojany   na pečiatky a iné prevádzkové pomôcky určené    pre zjednodušenie  práce  poštových zamestnancov v ich každodennej činnosti.

Zaujímavou podskupinou zbierky sú pečiatkovacie stroje. V chronologickom slede múzeum dokumentuje rôzne typy pečiatkovacích a výplatných pečiatkovacích strojov od tých najprv zavedených, ktoré nesú názov Frankotyp a Rotoražec, cez pečiatkovacie stroje na poštové poukážky Grafos, používané v druhej polovici 20. storočia, elektrický pečiatkovací stroj VK 80 až  po automatické a elektronické pečiatkovacie stroje používané v nedávnej minulosti ako stroje sústavy Postália, Ascom Hasler, Frama, Neopost. Súčasťou tých výplatných sú aj propagačné vložky, ktoré propagujú spoločnosť, ktorá ich používala, príp. inú udalosť, ktorú chcel používateľ spropagovať. Ich výstupom sú odtlačky na celistvostiach, ktorých úlohou bolo potvrdiť podanie zásielky na poštovú dopravu, ale spĺňali aj výplatnú a propagačnú funkciu.

 V zbierke majú svoje zastúpenie aj medaile z vlastnej produkcie pošty a medaily z filatelistických výstav od roku 1942, ktorými boli oceňované exponáty jednotlivých filatelistov a ich zásluhy pri tvorbe a organizácii výstav. Ich autorov väčšinou nepoznáme, no niektoré pripisujeme aj takým umelcom ako sú  Andrej  Peter,  Mikuláš  Palko,  Jozef  Karol  Höger,  Zdeněk  Kolářský,  Vlastislav  Housa. 

Pozoruhodnými predmetmi v zbierke sú aj    originálne litografické kamene s kresbami    majstra Jozefa Baláža. Poštové múzeum ich získalo nákupom od rodiny tejto  významnej osobnosti  výtvarného umenia a nestora  slovenskej známkovej grafiky v roku 2008.

 

Množstvo prestížnych ocenení, najmä za známky zhotovené technikou oceľotlače, ale aj za filatelistické exponáty prezentujúce slovenské poštové známky na svetových filatelistických výstavách, dokumentujú diplomy a ocenenia, ktorých počet súbežne s ďalšími úspechmi slovenskej známkovej tvorby neustále rastie.

 Spracovala: Mgr. Monika Poliaková

 

Poštové múzeum umožňuje získať odtlačky starších slovenských príležitostných pečiatok. Katalóg príležitostných pečiatok  nájdete na stránkach POFIS-u. (tu) Služba je spoplatnená podľa cenníka. (tu)